zdroj: http://www.rock.sk Nenápadný John Myung, basgitarista z Dream Theater nie je práve muž slova. Rozhovory dáva naozaj len zriedkakedy. Radšej necháva prehovoriť svoj jedinečný nástroj. Ale keď sa dozvedel, že zvíťazil v ankete MusicRadar o najlepšieho basgitarsitu všetkých čias, bol naozaj poctený a prekvapený. Keďže v ankete spolu s ním súperili aj mená ako Paul McCartney, James Jamerson, John Entwhistle a dokonca aj niektorí jeho osobní hrdinovia ako Chris Squire, Gedde Lee, Steve Harris tak jediné, čo k víťazstvu vedel povedať je: „This is very heavy!“ Táto dobrá správa prichádza v čase, keď sa ešte fanúšikoviaspamätávajú z neočakávaného a náhleho odchodu bubeníka a zakladajúceho člena Mikea Portnoya.V nasledujúcom rozhovore hovorí John o svojom víťazstve v ankete, o fanúšikoch a nevynechal ani budúcnosť kapely bez Portnoya. Najväčší basgitarista všetkých čias. To je veľmi vzácne a čestné hodnotenie. Svečí to o oddanosti fanúšikov. Ako si reagoval na tento titul? Prekvapilo ťa to?Je to určite česť. Vnímam to ako spätnú väzbu od divákov. Naozaj má naša hudba zmysel. Je to neuveriteľné. Moje veľké ďakujem patrí každému, kto za mňa hlasoval. Ale napriek tomu s tým nesúhlasím. V názve ankety je najlepší basák všetkých čias a to ja rozhodne nie som. Však je tu toľko skvelých hráčov z celého sveta, ktorí tvoria úžasnú hudbu. Takže aj keď som hlboko polichotený, nezdá sa mi to objektívne. Keď Joey Jordison, bubeník zo Slipknotu vyhral anketu Rhythm magazine Greatest Drummer Of The Last 25 Years poll, vyjadril sa, že je to lepšie ako vyhrať Grammy. Máte rovnaký názor?Áno, prikláňam sa k tomuto názoru, pretože na rozdiel od Grammy, táto cena má v sebe niečo výnimočné a prirodzené. Grammy je len veľká šou. Tam ide o peniaze, nie o hudbu. Táto cena je hlas ľudu a dôvery a to si cením oveľa viac. Ako vnímate váš vzťah s fanúšikmi? Je zrejmé, že oni si vás vážia nadovšetko. Máte zmysel pre povinnosť voči nim? Alebo máte maniere umelca a sú vám ukradnutí? Pamätám si ten pocit, keď som natiahol ruku k slávnemu hudobníkovi a on sa ma dotkol. Je to nezabudnuteľný zážitok. Vtedy som ale ešte nevedel, aký pocit z toho má ten umelec. Či to vníma, či to pre neho niečo znamená. Teraz to už viem. Je to obrovský nával pozitívnej motivácie a energie. Je to moja povinnosť, ale aj radosť robiť hudbu pre fanúšikov a hrať ju pre nich. Postupujem vpred a myslím, že jediné čo môžem urobiť je poslúchnuť svoje inštinkty a robiť to čo viem najlepšie ako viem. Tak budem spokojný aj ja sám so sebou a dúfam, že aj publikum. Skutočnosť, že existuje publikum, že existujú ľudia, ktorí dali peniaze za to, aby nás mohli vidieť je obrovský zdroj stimulácie, motivácie a energie. Ale samozrejme milujem a potrebujem aj samotu. Ale na koncerte beriem z fanúšikov energiu a v podobe hudby im ju potom vraciam. Myslíte si o sebe, že ste skvelý basák, ale máte ešte dlhú cestu pred sebou?Vidím dlhú cestu. Mám veľa ideálov, ktoré by som chcel dosiahnuť, ale nič sa nedeje ak sa to nepodarí. Život ide ďalej. Ideály sú len ideály. Teraz som so svojím životom spokojný a nebudem sa nikdy zamýšľať nad tým, čo by bolo ak by som niečo urobil inak. To nemá význam. Možno len v starobe si zhodnotím svoj život. A myslím si, že budem spokojný. To je fantastický spôsob, ako sa na to pozerať. Absolútne. Je to to, na čom mi záleží, iné nepotrebujem. Aký máte názor na ďalších basákov zo zonamu? Napríklad, že mená ako Chris Squire, Gedda Lee a Steve Harris mali na vás veľký vplyv.Rozhodne. Títo traja hudobníci pre mňa znamenajú mnoho. Inšpirovali ma hrať, ísť von a kúpiť si basovú gitaru a túžiť hrať. A inšpirujú ma dodnes. Tohtoročné turné s Iron Maiden bola úžasná skúsenosť. Ako fanúšik som si nenechal ujsť Rush a ich Time Machine Tour. Neuveriteľný zážitok. Tých hudobníkov je naozaj mnoho. Vážim si ich a vždy budem. Potom sú tu ďalší, ktorí na zozname neboli. Neviem, či ich mám vôbec spomínať, lebo by bolo bezohľadné niekoho vynechať, ale je ich naozaj veľa. V krátkosti spomeniem len mená ako Jeff Berlin, Marcus Miller, Billy Sheehan, Jaco Pastorius, Tony Levin a mnoho ďalších. Aké modely používate v súčasnosti? Očakávate nejaké zmeny v budúcnosti? Máte nejaký svoj obľúbený model alebo nástroj?To je naozaj dobrá otázka. Hrám na Music Man Bongo, ale experimentoval som s rôznymi rozmermi. Ale dnes už nie je problém dať si vyrobiť nástroj na mieru. Práve pred pár týždňami som obdržal nový kúsok presne do mojich rúk, tak som zvedavý ako sa s ním stotožním. Máte nejaké svoje rituály? Ako sa udržujete vo forme, keď práve nekoncertujete?Tak napríklad teraz som bol doma a čítal som knihu o violončele. Zistil som, že jeho rozsah je veľmi porovnateľný s basou. Tak som sa naučil zasa nové kúsky. A čo Mike. Opustil kapelu. Fanúšikovia sú ešte v šoku. Ako to prežívate vy?Nemôžem povedať, že som vedel, že to príde. To nevedel nikto z nás. Dream Theater funguje ako jednotka. Nebude vôbec ľahké nájsť si za neho náhradu. Niekoho, s kým nás bude viazať také puto ako s Mikom. Hudobné aj ľudské. Povedal by som, že vo všeobecnosti je atmosféra v kapele pozitívna. Momentálne hľadáme toho pravého, najlepšieho z najlepších. Viac ako ktorýkoľvek člen ste povinný vplývať na nového bubeníka. Ste základom rytmickej sekcie kapely. Tešíte sa na hranie s niekým novým? Povedal by som, že vplývame na seba všetci navzájom. Dream Theater bol vždy projekt spolupráce. Sme ochotní a otvorení novým nápadom, novým výzvam a všetci sa na to tešíme. Pripúšťate možnosť, že by sa Mike po nejakej pauze k vám mohol vrátiť? Ak by sa tak stalo, prijali by ste ho s otvorenou náručou alebo by to už nebolo možné? Všetko je možné, ale práve teraz s nami Mike nehrá. My sa musíme sústrediť na hľadanie nového bubeníka. Chceme nahrávať album a neskôr vyraziť na turné. Nemôžeme sa zaoberať otázkou, či, kedy a ako sa k nám Mike vráti. To budeme riešiť potom, keď to bude aktuálne. Nejaké posledné slová pre fanúšikov a čitateľov?Cítim sa šťastný, že som vyhral túto cenu. Hrať na basu a byť hudobníkom je dôležitou súčasťou toho, kto som, a mať podporu ľudí, je to najlepšie. zdroj: http://www.rock.cz